Pohľadávky

Vymáhať pohľadávku môže veriteľ súdnou cestou alebo cestou súkromných inštitúcií, ktoré sa na tento odbor činnosti zameriavajú a špecializujú. Nie je nič výnimočné na tom, že dochádza k odkupovaniu dlžných pohľadávok. Odkupujúci väčšinou na pohľadávkach zarábajú, pretože pôvodnému veriteľovi zaplatí iba určitý zlomok dlžnej čiastky. S odkúpením pohľadávky nemusí dlžník súhlasiť, pre neho sa nemení nič na obsahu pohľadávky, mení sa iba osoba veriteľa.

V niektorých prípadoch môže dôjsť k tomu, že veriteľ odpustí dlžníkovi nejakú časť dlhu, pokiaľ splní ďalšiu podmienku. Ide spravidla o to, že pokiaľ dlžník zaplatí napríklad 80 % dlhu do určitého dátumu, zostatok mu bude odpustený. Väčšinou by to mali dlžníci prijať, pretože táto ponuka sa nemusí zo strany veriteľa viackrát opakovať.

Dôležité je tiež vedenie pohľadávok, ktorú si môže veriteľ viesť sám alebo prostredníctvom súkromnej firmy, ktorá je na trhu špecialistom. Dobrou správou pohľadávok sa predíde zbytočným problémom a dohadom. Niektorým veriteľom vykonávajú správu neodborní a nekvalifikovaní zamestnanci, ktorí svojim prístupom napáchajú viac škody ako úžitku.

Kedy vlastne pohľadávka vzniká? Jej vznikom je už vydanie faktúry alebo úpisu, ale faktický vznik je v okamihu márneho uplynutia lehoty na zaplatenie. Dňom nasledujúcim ide o dlh, ktorý nebol zaplatený. Vtedy to môže veriteľ dať na súd, ale väčšinou sa ešte posielajú upomienky, pretože aj sudca tieto dokumenty požaduje a takýto postup vo väčšine prípadov vyžaduje.

V priebehu vymáhania pohľadávky môže dôjsť ku zmene veriteľa aj dlžníka. So zmenou veriteľa nemusí dlžník súhlasiť, ale so zmenou osoby dlžníka musí súhlasiť veriteľ. Je to v podstate aj logické, veď takto by dlžník mohol predať pohľadávku ešte menej majetnému človeku a veriteľ by v konečnom dôsledku nevidel žiadnu finančnú čiastku na zaplatenie dlhu.

Dlžníci môžu uznať svoj dlh mlčky alebo písomne. V prípade uznania dlhu mlčky ide o platenie dlžnej čiastky, takže dlžník prakticky o dlhu vie a uznáva ho. Písomné uznanie dlhu je samozrejme preukázateľnejšie ako iba platenie, kedy môže dlžník tvrdiť, že splácal nejakú inú pohľadávku atd. Súd takémuto uznaniu prikladá veľkú váhu, ale musí ísť o preukázateľné uznanie záväzku.

V prípade platobnej neschopnosti sa veriteľ obracia na konkurzného správcu, likvidátora, alebo v prípade úmrtia na notára, ktorý vedie dedičské konanie. Platobná neschopnosť je lepšie preukázateľná pri právnických osobách, pri osobách fyzických je ale potrebné postrážiť, či už nezomreli a nie je vedené dedičské konanie, do ktorého by bolo treba pohľadávku prihlásiť.